18. 11. 2016 v 12.53
Rekonstrukce politického procesu, jejímž prostřednictvím se ve slovenské metropoli představil jeden ze stěžejních programů Mene Tekel, zaznamenala velký ohlas u diváků Festivalu slobody. Na následném slavnostním večeru, kde byly předávány Ceny Ústavu pamäti národa a pamětní medaile bojovníkům proti nacismu a komunismu, vyzdvihl vzájemnou spolupráci také předseda správní rady Dr. O. Krajňák. /Proslov a odkaz na fotografie uvnitř článku/
d.ř.
Vážený pán rektor Univerzity Komenského, vážení laureáti ceny Ústavu pamäti národa, vzácni hostia, milí priatelia!
Dnešnou slávnosťou Festival slobody vrcholí.
Avšak nekončí. Deň boja za slobodu a demokraciu, 17.november, si pripomenieme ešte vernisážou, divadlom, diskusiami a pietnymi spomienkami. A nielen v Bratislave, ale aj v Púchove a v Bardejove. A vďaka spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom Festival zakončíme až 20. novembra, a to Víkendom zatvorených hraníc na Moste slobody v Devínskej Novej Vsi. Na všetky tieto aktivity festivalu Vás ešte srdečne pozývame.
Dnes sme sa stretli, aby sme ocenili tých, ktorí v zápase za slobodu a demokraciu pritiahli pozornosť slovenského národa. Dejiny Slovenska a Slovákov sú v mnohom — tak v dobrom ako aj v zlom — popretkávané s dejinami Českého národa. Preto som veľmi rád, že dnes spolu so mnou odovzdá ceny ÚPN aj riaditeľ Ústavu pre štúdium totalitných režimov, pán Zdeněk Hazdra.
Ľudia sa hrdinami nerodia, ale stávajú. Preto mi dovoľte, aby som sa s Vami podelil o jeden hlboký zážitok z tohtoročného Festivalu slobody. Včera na Právnickej fakulte študenti Karlovej Univerzity predviedli rekonštrukciu súdneho procesu z 50-tych rokov „Stříteský a spol.,“ ktorý predstavil monsterproces mladých študentov gymnázia a ich učiteľa Stříteského z Litomyšle. Aula právnickej fakulty Univerzity Komenského praskala vo švíkoch. Ale keď prokurátor začal čítať rezolúcie zástupcov okolitých škôl, podnikov a inštitúcii, ktorí vyzývali sudcu na čo najprísnejšie tresty, hoci pôvodne dali kladné vyjadrenia na adresu vyšetrovaných študentov, v aule bolo možné vnímať hrobové ticho.
Ale asi najsilnejším bol moment, keď sudca pred prednesením rozsudku v mene republiky vyzval všetkých nás prítomných, aby sme sa postavili. Všetkých nás to vtiahlo do deja a na okamih sme mohli aspoň v mysli vnímať tú hroznú mašinériu „spravodlivosti“ komunistického režimu. Z dnešného pohľadu by nikoho ani len nenapadlo za kúsok slobody, ktorú si študenti dovolili vydobýjať, niekoho za to trestať. Predseda súdu však v plamennej reči o tzv. zradcoch a štváčoch ľudovodemokratickej republiky vymeral 25 obžalovaným tvrdé tresty. Odsúdil ich nepodmienečne na spolu viac ako 220 rokov odňatia slobody. Odsúdení po návrate z výkonu trestu mali tiež doživotný zákaz študovať a mnohí z nich si v dôsledku toho nevedeli nájsť dôstojnú prácu. Nevinný kňaz a pedagóg Stříteský dostal 25 ročný trest a polovicu z neho si odsedel. Musím zdôrazniť, že po novembri 1989 bola celá skupiny odsúdených rehabilitovaná, lebo… — lebo stali sa jednoducho justičné omyly. A keď sa po včerajšom predstavení jeden z účastníkov opýtal, čo sa stalo so sudcami, ktorí nespravodlivo súdili, dostali sme iba jednoduchú odpoveď. Ti istí sudcovia súdili a ešte mnohí súdia aj naďalej.
Ďakujem tu prítomnému pánovi Janovi Řeřichovi, scenáristovi a režisérovi rekonštrukcie tohto politického procesu, že v rámci partnerského festivalu Mene Tekel sa podujal uskutočniť takýto zaujímavý projekt. Rád pri tejto príležitosti priznám, že tento festival bol pre nás v mnohom inšpiráciou, keď sme Festival slobody postupne viac orientovali ako pestrý, multižánrový festival.
Vážení prítomní,
ÚPN nesmie a nemôže zabúdať ani na deportácie a smrť slovenských židov, odvlečených do koncentračných táborov. Film „Saulov syn“ prezentovaný na Festivale slobody nemilosrdne poodhalil závoj smrti, peklo, ktorému sa jedni iba nečinne prizerali, zatiaľ čo tí druhí smerovali na popravisko. Utrpenie malo podobu všetkých Európskych jazykov.
V diskusiách Festivalu slobody sme zdôrazňovali, že nie je našou úlohou robiť hrubé čiary. Nie je ani úlohou, či právom, politikov robiť podobné vyhlásenia. Preto je na mieste, že dcéry politických väzňov nosia na tričkách nápis, odpustili sme, ale nezabúdame.
„Základom pre uzmierenie a budovanie budúcnosti je spravodlivosť". Táto veta sa stala súčasťou vyhlásenia ministrov spravodlivosti členských štátov EÚ, ktorí sa zišli minulý rok v estónskom Talline, aby sa zasadili o vznik nadnárodnej inštitúcie, ktorá sa bude zaoberať potrestaním komunistických zločinov, podobne ako boli potrestané nacistické zločiny po skončení Druhej svetovej vojny. Na konferencii o trestnoprávnom vyrovnávaní v Bratislave v auguste t.r. toto vyhlásenie podporilo 16 pamäťových inštitúcii z krajín strednej a východnej Európy.
V zmysle platných zákonov ÚPN v septembri zverejnil mená sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov Západoslovenského kraja, ktorí v rozpore s medzinárodným právom odsúdili 13 000 osôb v súvislosti s nedovoleným prekročením štátnej hranice.
Dnes dôsledky hrubej čiary znášame v tých najbizarnejších podobách.
Napríklad v tom, že v súdnych sporoch s ÚPN má výpoveď bývalého príslušníka ŠtB väčšiu váhu, ako množstvo listinných dôkazov, ktoré títo príslušníci sami zaznamenali.
Alebo o úlohách a budúcom smerovaní inštitúcie nás poúčajú tí, ktorí sa o zmenu komunistického režimu nielenže nijako nezaslúžili, ale naopak, predtým mu verne slúžili.
Lebo dnes títo ľudia disponujú potrebným počtom hlasov a na presadzovanie osobných záujmov nepotrebujú ani fakty ani argumenty.
Vážení bývalí politickí väzni, vážení laureáti dnešných ocenení!
Je mi potešením, že ste prijali moje pozvanie, aby sme Vám mohli vzdať hold za Vaše životné postoje v boji za ľudské práva, občiansku a náboženskú slobodu.
Vaše utrpenie nebolo zbytočné!!
V rozhodujúcej chvíli ste sa postavili na odpor režimu. Svojimi postojmi ste vydali svedectvo odvahy, statočnosti a nezlomnej viery. Ste obrovským prínosom pre zachovanie pamäti národa. Som veľmi rád, že prišiel čas, aby ste za svoje postoje boli aj verejne morálne ocenení.
Predtým mi ešte dovoľte, aby som poďakoval hlavnému spoluorganizátorovi festivalu Európskej sieti pamäť a solidarita, a taktiež zástupcom Vyšegrádskeho fondu za ich finančnú pomoc a podporu. Bratislavskému samosprávnemu kraju ďakujem za jeho partnerskú spoluprácu. Pánovi rektorovi Univerzity Komenského, Karolovi Mičietovi za to, že prevzal záštitu nad dnešným oceňovaním a všestranne ho podporil.
Ďakujem všetkým zamestnancom Ústavu pamäti národa, osobitne koordinátorovi festivalu slobody pánovi Jánovi Mitáčovi a jeho tímu za ich osobný prínos a nasadenie pri príprave v poradí už 6. ročníka Festivalu slobody.
Ešte raz Vám všetkým zo srdca ďakujem.
PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD., predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa,
(odznelo počas slávnostného odovzdávania Ceny Ústavu pamäti národa 13. novembra 2016 v Bratislave)
Tisknuto z: www.menetekel.cz